Slovania

Chronologický prehľad Slovanov

-1500 pred kristom vznikol praslovanský jazyk ktory sa vyčlenil z indoeurópskej baltoslovanskej jazykovej skupiny a priblizne potrval do roko 500 naslo letopoctu.

Historia Slovanov zvanych ako sloveni Venedi, Veneti, Anti, Sklavíni.

Slovania boli označovaní ako Venédi su západní a Anti východný su

1.stor. → Gaius Plinius starší (asi 23 – 79 n. l.) v diele Naturalis historia spomína spoločenstvá nazývané Venédi, Veneti, Venadi, ktoré žili ako severní susedia Sarmátov. tento kmeň sa nachádzal medzi Vislou a Germánmi

Publius Cornelius Tacitus asi 55 – 120 n. l. ich v práci Germania  lokalizuje ich na území medzi dolným Dunajom a Baltom.opisuje ich mravy a povahu. Pise ze kmene Venedov osídlili aj Karpaty, čo sa odrazilo aj v ich súdobom názve Venedské hory (Karpaty)

pol. 2.stor. Klaudios Ptolemaios (100 – 170) v tretom zväzku Geografie pise ze na území Sarmatska až po Vislu a Sarmatské vrchy (Karpaty) až po Baltské more (Sarmatský oceán) žilo veľa veľkých a malých kmeňov , jedným z veľkých kmeňov boli Venedi (Vendi)

koniec 3. stor. toto označenie Venedi, Vendi sa objavuje aj na Peutingerovej mape

okolo r.400 aj na Markianovom periple to je opis pobrežia krajiny.

pol. 4. stor. → nahrobny napis Sv. Martina z Tours ktory bol vyhotovený pred rokom 580 v Tours a umiestnený v bazilike nad jeho ostatkami pochadzajuci z panónskej Sabárie, ktorý zomrel okolo r.397 opis jeho misinu činnost → kristianizácia mnohých etník v strednej Európe vrátane Slovanov (Sclavus), ale o presnosti textu sa vedú polemiky, z dôvodu, že bol napísaný až v pol. 6.stor.

hodnovernejšie správy o Slovanoch: o existencii Slovanov v Karpatoch a na strednom Dunaji upozorňuje správa byzantskému cisárovi z r. 448 od rétora Priska na jeho ceste k Atilovi, kráľovi Hunov, na ktorej sa stretol so Slovanmi, ktorý mu ponúkoli nápoj nazývaný medos.

Rýchly rozpad Húnskej ríše po smrti vodcu Atilu(453) otvoril v Karpatskej kotline priestor na politickú organizáciu slovanov. Pravdepodobne v tomto case osidluju ho nasi predkovia.

Najstaršia správa o útokoch Slovanov pochádza z roku 493 z Byzancie. Slovania boli vyzbrojení väčšinou len kopijami

500 az 1000 to bola starosloviencina

Za byzantského cisára Justiniána I. sa Slovania postavili proti longobardsko-byzantskému spojenectvu tak ze sa zlucili s Gepidmi a vytvorili trojtisícové slovanské jazdecké vojsko kt. prekročilo v januári 550 Dunaj a v r. 551 väčší oddiel plienil Tráciu a menší Ilýriu.

V Lete 550 tiahli tiež Slovania v spojení s ostrogótskym kráľom Totilom, pod vedením Hildigisa proti byzantskej armáde v regióne Benátok a v r. 551 porazili neďaleko Hadrianopolu dobre vyzbrojené byzantské vojsko.

byzantský historik Jordanes v latincine v diele O pôvode a skutkoch Gótov, hovorí o slovanských kmeňoch nazyva ich Venéti, Slovieni a Anti, a lokalizuje sídla Slovanov v 6. stor. na severe od rieky Visly, na juhu až po Balkán, na východe po rieku Dneper.

Dalej Jordanes pise že náčelník Ostrogótov Hermanarik, ktorý vládol v poslednej štvrtine 4. Storočia, začal proti nim bojovať. Dalej v 6. storočí v diele De origine actibusque Getarum spomína Slovanov – Venedov, ktorí sa delia na viacero kmeňov ,najznámejší boli Sklavíni a Anti. Sklavíni sídlili podľa jeho popisu severne od dnešného Drnova a Osijeku, na východe siahali ich sídla po rieku Dnester a na severe po Karpaty. Južná hranica ich osídlenia bola pravdepodobne na území, kde sa Dráva vlieva do Dunaja.

Prokopios z Caesarey pise v grectine 6. storočie vo svojej šiestej knihe spisu De bello Gotico že v roku 512 sa presunul národ Herulov zo stredného Podunajska na sever a ich cesta viedla cez všetky slovanské (Sklábénoi) národy i pustými krajinami. Na základe tejto správy sa predpokladá, že vtedy ešte Slovania neobsadili všetky územia.

Prokopios spomína boje o longobardský trón v 6. storočí. Jeden z možných adeptov naň Risiulf bol zavraždený u germánskych Varnov a jeho syn Hilgidis utiekol k Slovanom a potom s ich pomocou na strane Gepidov úspešne bojoval proti Longobardom. Po uzavretí prímeria hrozilo, že bude vydaný longobardskému kráľovi Audionovi, a preto ušiel opäť k Slovanom. Roku 548 vytiahol so 6000 slovanskými a germánskymi bojovníkmi ku Gótom a bojoval proti Byzancii na území dnešného Benátska. Pre nezhody so spojencami sa vrátil späť.

-Už zo začiatku 6.stor. existujú správy o útokoch slovanských Antov a Slovienov na dolnú hranicu Byzancie.

Dalsi byzantský historik: Belisar Prokop v diele História (512) v časti O vojne gótskej dobre poznal pomery v stredodunajskej oblasti, ktoré sa v priebehu 6. stor. zmenili, v tom čase tu už boli Slovania pevne usadení. Slovania su spomínaní v súvislosti s bojmi Gepidov a Longobardov v 6. stor. sa na longobardský trón násilím dostal Wacho a preto sa skutočný následník trónu Ildiges pripojil k Slovanom a spolu s nimi na stranu Gepidov. Slovania udržiavali obchodné kontakty s inými etnikami napr. Gótmi

z 9. století napisane dokumenty vo staroslověnštině, í zmienuju sa o Slovanoch ako Slověne , dalsie včasné slovanské označení je v starorustine slovo Slověně pre skupinu východních slovanů blizko Novgorodu.

?-568 Slovania zijuci na uzemy Strednej europy viedli pokojny zivot . Obrabali podu, zivili sa domestifikaciou zvierat. Nacelnici vladli v kmenoch.Pravdepodobne sme nemali sme ziadny utvar.Vsetko sa meni s prichodom Avarom.

-568 n. l.p Na Slovensko prichadza nová vlna slovanského obyvateľstva, ktorej pohyb bol vyvolaný tlakom predstaviteľov nomádskej civilizácie – turkotatárskych Avarov. Avri prichadzaju do Panonie (dnesne Madarsko) a podriaduju si tamojsich Slovanov , Slovania sa stavaju Avarskymi vazalmi. Stredisko ich kagana Bajana bolo v okolí dnešného Debrecína. Avari nemali spoločnú hospodársku základňu, spoločnú kultúru ani jazyk. Boli zoskupením kmeňov, ktoré žili na úkor podrobených roľníkov. Avari podnikali lúpežné vpády do okolitých krajín

Avarská ríša nebola pevným štátnym útvarom, ale zoskupením kmeňov, ktoré dovedna držala iba vojenská sila. Podriadenych Slovanov Avari pri útoku proti nepriateľovi postavili do dvojitých šíkov - befulci.

po opustení svojej pravlasti sa Slovania usadzujú v karpatskej časti Dunajskej kotliny . počtom i kultúrnou vyspelosťou značne predstihovali nomádskych dobyvateľov, ktorí vyžadovali od podrobených kmeňov nielen poslušnosť. ale aj vojenskú službu v prvých šíkoch a neobyčajne vysoké naturálne poplatky. Slovanské obyvateľstvo, najmä na území Slovenska a Moravy, hľadalo východisko z tejto ťažkej situácie.

7 storočia sa Avari veľmi vyčerpali výbojmi proti Byzantskej ríši a veľká časť ich vojenskej sily bola viazaná na juhozápade.

623-659 Samova Risa Bol to pokus o vytvorenie štátu Slovanov, tzv nadkmeňový útvar s vojenskou demokraciou.

V 7. storociepozname dalsie Slovanske zvazy kt. Mal Lužicko-srbský vojvoda Dervan a Slovansky-Korutansky Valuk.

631 vznika bulharska Risa

659 -Slovensky Slovania sa opäť dostali pod nadvládu avarskej elity, no ich vzťah už nebol vazalský. A potrvalo to az do Zaniku Avarskeho kanganatu v roku 796. kedy franský kráľ Karol Veľký pobil vsetkych Avarov. Avarský kaganát 675 – 791 bol na uzemi Panonie dnesne madarsko

791 – Nitrianske kniežatstvo. A 822 Moravske kniezactvo

-828 knieza Pribina dal postavit prvy kostol v Nitre.

833 – Veľká Morava.

863 – príchod Konštantína a Metoda

882 Vznika Kyjevska Rus ktora trvala az do 13. storocia.

895– vznik ceskeho kniezactva.

10. str. zacalo vznikat polské knížectví. Velká část Polska, osídleného různými slovanskými kmeny jako byli Polania Vislania a Slezania.

1008 pravdepodobne zanik nitranskeho kniezactva

-1000 sa jazyky rozdelily na zapadnu sloviencinu , vychodnu sloviencinu a juznu sloviencinu. A neskor na konkretne jazyky.

Osidlenie

Slovanské kmene pôvodne sídlili na sever od Karpát, na východ od rieky Odry a Visly a na západ od Dnepra. Z tejto oblasti sa rozptýlili na všetky strany. Koncom 4. storočia sa časť Slovanov presunula až na hranice Byzantskej ríše. Prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovesnko na prelome 4. - 5. storočia, ďalšie skupiny prichádzali cez maďarskú nížinu na južné a západné Slovensko a postupovali ďalej na územie Čiech a Moravy a ďalej až do Nemecka až po rieku Labe.
Slovanské kmene na dnešnom území obsadzovali priestor, ktorý v 5. stor. opustili Germáni. Neznamená to, že Slovania prišli na ľudoprázdne územie. V dolinách Severneho a Zapadneho Slovenska žilo obyvateľstvo tzv. púchovskej kultúry a zaiste tu ostali aj zvyšky germánskeho obyvateľstva. Poslednou skupinou germánskeho obyvateľstva boli Longobardi, ktorí sa v prvej polovici 6. stor. Usídlili v Panónii a čiastočne zasiahli aj územie západného Slovenska.

Počas expanzie obsadili Slovania rozsiahle územia v južnej, strednej a východnej Európe.

Pomenovanie Slovan označuje človeka žijúceho pri tečúcej rieke.
Pri svojom sťahovaní dosiahli rieku Volgu na východe, na západe ústie rieky Labe a predhorie Álp. Neskor tieto oblasti boli spätne obsadené Germánmi. Na juhu dosiahli Balkán až po Peloponéz ten musel biť spätne pogréčtený.

Prechadzali priamo z pravlasti - do oblasti východného Slovenska
prechodom cez maďarské nížiny- do oblasti západného a južného Slovenska
prechodom cez Karpaty - do oblasti stredného a severného Slovenska.

Spoločenské zriadenie a život starých Slovanov:

• základná spoločenská jednotka Slovienov boli rody a kmene

• na čele kmeňa stáli náčelníci, ktorých volili staršinovia rodov, prípadne ľudové zhromaždenie dospelých mužských príslušníkov ktore sa nazyva veča

• rodiny boli monogamné, verili v záhrobný život, prírodne úkazy ako slnko, blesk, hrom,

• starí Slovania boli roľníci a pastieri, budovali si neochránené osady, ktoré pozostávali z niekoľkých príbytkov a hospodárskych stavieb

• slovanské chaty mali zrubové steny, prípadne steny z prútia vymazané hlinou, niekedy aj vypálenou. Strechy boli ľahké, mali sedlový tvar. V príbytkoch býval kamenný krb umiestnený v rohu, zriedkavejšie hlinená pec alebo otvorené ohnisko. Príbytky boli čiastočne vyhĺbené do zeme.

• V blízkosti chát boli vyhĺbené jamy na uskladnenie obilia, pestovali všetky druhy obilnín, strukoviny, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, .

• chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, ražný dobytok a kone

• živili sa aj lovom rýb, poľovníctvom a brtníctvom (lesným včelárstvom)

• mŕtvych spaľovali a nespálené zvyšky kostí spolu s popolom ukladali do urien alebo do plytko vyhĺbených jám – nad ne navŕšili nevysoké mohyly. Už v najstarších dobách sa nad hrobom konala tryzna (pohrebná slávnosť) a hostina zvaná strava.

• poľnohosp. bolo extenzívne – tzv. dvojpoľný systém, pôdu obrábali dreveným neskôr železným radlom, pracovné náradie si zhotovovali z dreva a železa (vyspelé kováčstvo, tesárstvo i hrnčiarstvo)

• podomácky spracúvali kože, kožušiny, textil, drevo, kameň, kosť

• keramiku modelovali ručne nepoznali hrnčiarsky kruh

• v neskoršom období povrch keramických nádob zdobili vlnovkami – pražský typ.

Nabozenstvo

Letopisy antických dejepiscov zo 6. storočia hovoria o Slovanoch ako o pohanskom ľude.

Oni bolipolyteistického vyznania. Vyznávali rôzne božstvá a nadprirodzené bytosti Hlavnými božstvami boli Perún boh blesku a hromu,Veles(bohyňa-matka,,Svarog ( boh slnka, ohňa a vojny),Simargl(boh vetra) a Mokoš (bohyňa plodivej moci, lásky, rodiny. Známy bol aj trojhlavý Triglav či sedemhlavý Rugievit, ďalej Radegast, Svantovít , , Morena (bohyňa zimy, smrti).

Okolie lesou a vody boli podľa Slovanov plné duchov, víl, vodníkov, škriatkov . Uctievali rieky, vodné víly a verili vo veštby. Pochovávali žiarovo v urnách.Až na výjimky u Polabských Slovanů nestavěli chrámy, ale vykonávali kult v hájích, na výšinách a uměle vytvořených obetistiach. Slovania nerozdeľovali bohov na dobrých a zlých. Sile bohov podľa Prokopia neprisudzovali Slovania veľký vplyv. K bohom sa prikláňali iba v dobe, keď sa blížila smrť, choroba, či keď išli do vojny.

historik Prokopius zaznamenal pozoruhodné slová: „Uznávajú, že je jediný Boh, tvorca blesku a Pán všetkého, obetujú mu hovädzí dobytok a všelijaké obetné zvieratá. O osude nevedia nič a vôbec neuznávajú, že by mal nad človekom nejakú moc. Zaujímavá je napr. skutočnosť, že panónski Slovania už v dobe predavarskej prestali spaľovať svojich mŕtvych.

Slovania žili v jednoduchých drevených príbytkoch čiastočne zapustených do zeme zvane drevozemnice

Podľa Prokopia žili aj žalostných chatrčiach a často sa sťahovali. Do boja tiahli zväčša pešo, s kopijou. Niektorí nemali ani košeľu ani plášť, obliekali si len nohavice do po pása a tak sa vydávali do boja proti nepriateľom. Ich život opísal ako drsný a primitívny, ich zovňajšok ako špinavý, hneď však dodáva, že neboli zlomyselní ani zákerní.

Pochovavanie

Slovania pôvodne svojich mŕtvych spaľovali, na kostrové pochovávanie prechádzali postupne. Na území Slovenska, to bolo v dôsledku styku s Avarmi. Definitívny prechod na kostrové pochovávanie a koniec pohanským zvykom znamenal až prechod na kresťanskú vieru. V 9. az 12. století prijali křesťanství, východní a jižní presla na pravolsavnu cirkev část z nich neskor přešla na greko-katolicismus. a západní rimsko-katolické. Bosnania vyznávají sunnitský islám a mezi některými slovanskými národy existuje velké percento ateistů , agnostiků.V současnosti hovori slovanskymi jazykmi 315milionov obyvatelov. obývají víc než polovinu územía Evropy.

Podle svojho jazyka su Slovania deleni: na 

-východní Bělorusové,  Ukrajinci ,  Rusi

-západní Češi, Poliaci, Slováci

-Juzny Bulhaři, Chorvati, Slovinci, Srbové,Černohorci,

okrem toho existují aj uvedených etnik skupiny, které jsou niekedy považovány za samostatné národy, resp. jsou národy ineho statu a jejich etnicita je predmetom sporů Goranci,Kašubové, Moravania,,Rusíni,Slezania.

Do přelomu 10. storocia hovorili slovania starosloviencinov ta se potom začala rozpadat na jednotlivé slovanské jazyky. Před příchodem krestanstva používali písmo, bukvicu .Avšak prvním doloženým písmem užívaným Slovany bola hlaholika vytvořená v roku 960 pre zápis staroslovienciny svatým Cyrilem. V rokoch 990. sa vyvinula v Bulharsku cyrilice a seškrtáním a upravením staroslověnské bukvice a este větším zjednodušením dala základ azbuce. V současnosti se azbuka používá k zápisu běloruštiny, bulharštiny, macedonstiny srbštiny.ukrajinciny a ruštiny, tedy jazykov ortodoxneho a  greko-katolickeho okruhu. U ostatních slovanských jazyků, jejichž mluvčí náleží do rimsko-katolickeho kulturního okruhu, je používána latinka.